Search This Blog

Monday, December 28, 2020

बात कुछ और थी पर बात नज़ारे पे हुई

बात कुछ और थी पर बात नज़ारे पे हुई 

शब से गुफ़्तार भी इक दूर के तारे पे हुई 

Baat kuchh aur thi par baat nazaare pe huii

Shab se guftaar bhi ik duur ke taare pe huii

 

सीपियाँ रेत घरौंदे किन्हीं पैरों के निशान 

इक समन्दर से मुलाक़ात किनारे पे हुई

Siipiyaa.n ret gharau.nde kinhi.n pairo.n ke nishaan

Ik samandar se mulaaqaat kinaare pe huii

 

यूँ तो फ़ातेह हक़ीक़त के बहुत आये थे 

बात महफ़िल में किसी ख़्वाब के मारे पे हुई

Yuu.n to faateh haqiiqat ke bahut aaye the

Baat mahfil me.n kisii KHvaab ke maare pe huii

 

हम तो समझे थे कि लहरों की रवानी है हयात    

ग़र्क़ कश्ती मिरी दरिया के इशारे पे हुई 

Ham to samjhe the ki lahro.n ki ravaanii hai hayaat

Garq kashtii mirii dariyaa ke ishaare pe huii

 

जीत आसान थी लड़ना जो ख़ुदा से होता 

हार बरपा तो असल ख़ल्क़ से हारे पे हुई 

Jiit aasaan thi laDnaa jo KHudaa se hotaa

Haar barpaa to asal KHalq se haaare pe huii

 

हमने बाज़ार में सूरज भी उतारे हैं मगर 

सुब्ह आमद से हुई शाम ख़सारे पे हुई 

Ham ne baazaar me.n suuraj bhi utaare hai.n magar

Sub.h aamad se huii shaam KHasaare pe huii

 

नज़्म पे नस्र पे तख़्लीक़ पे हो सकती थी 

बहस इस बार अदीबों में गुज़ारे पे हुई   

Nazm pe nasr pe taKHliiq pe ho sakti thii

Bahas is baar adiibo.n me.n guzaare pe hui

 

-         Ravi Sinha

-------------------------------------------------------------------

शब - रात; गुफ़्तार - बातचीत; फ़ातेह - विजेता; हयात - ज़िंदगी; ख़ल्क़ - लोग, सृष्टि; ख़सारा - नुक्सान; नज़्म - पद्य; नस्र - गद्य; तख़्लीक़ - सृजन; अदीब - साहित्यकार; गुज़ारा - जीविका 

Shab – night; Guftaar – conversation; Faateh – victor; Hayaat – life; KHalq – people, creation; KHasaara – loss; Nazm – verse; Nasr – prose; TaKHliiq – creation; Adiib – writer, litterateur; Guzaara - livelihood

Friday, December 25, 2020

क़ौल ये था कि हमसफ़र होगा

क़ौल ये था कि हमसफ़र होगा 

अब ये सुनते हैं अर्श पर होगा

Qaul ye thaa ki hamsafar hogaa

Ab ye sunte hai.n arsh par hogaa

 

हर ख़बर से वो बे-ख़बर होगा 

देखता सब है बे-बसर होगा 

Har KHabar se vo be-KHabar hogaa

Dekhtaa sab hai be-basar hogaa

 

हर्फ़े-कुन क्या कहे सुने कोई 

ख़ाक पर ख़ाक अब असर होगा 

Harf-e-kun kyaa kahe sune koii

KHaak par KHaak ab asar hogaa

 

ये फ़साना कि वो करे सब कुछ 

सब्र रखिये तो कारगर होगा

Ye fasaanaa ki vo kare sab kuchh

Sabr rakhiye to kaargar hogaa

 

रोग उसको ख़ुदी का लगता है 

क्या किसी का वो चारागर होगा  

Rog usko KHudii ka lagtaa hai

Kyaa kisii kaa vo chaaragar hogaa

 

शोर बरपा है जो हक़ीक़त में 

अब तख़य्युल में अपना घर होगा 

Shor barpaa hai jo haqiiqat me.n

Ab taKHayyul me.n apna ghar hogaa

 

हम ने दुनिया बिगाड़ रक्खी है 

तिफ़्ल अब हम से दूर-तर होगा 

Ham ne duniyaa bigaaD rakkhii hai

Tifl ab ham se duur-tar hogaa

 

बीज डाले हैं सींचते भी हैं 

नख़्ल कोई तो बारवर होगा 

Biij Daale hai.n sii.nchte bhii hai.n

NaKHl koii to baarvar hogaa

 

चन्द जुगनू भी बहुत होते हैं

ज़ोर-ए-तारीक मुख़्तसर होगा 

Chand jugnuu bhi bahut hote hai.n

Zor-e-taariik muKHtasar hogaa

 

-          Ravi Sinha

----------------------------------------------

क़ौल – वादा; अर्श – आसमान; बे-बसर – अंधा; हर्फ़-ए -कुन – आदि-स्वर जिससे सृष्टि का आरम्भ हुआ था; चारागर – चिकित्सक; तख़य्युल – कल्पना; तिफ़्ल – बच्चा; नख़्ल – पौधा; बारवर – फलदार; ज़ोर-ए-तारीक – अँधेरे का आतंक 

Qaul – promise; Arsh – sky; Be-basar – blind; Harf-e-kun – the word that started the universe; Chaaragar – healer; TaKHayyul – imagination; Tifl – child; Baarvar – that bears fruits; Zor-e-taariik – tyranny of darkness

 

Sunday, December 20, 2020

जज़्ब है जग की ज़माने की हवा में क्या क्या

 जज़्ब है जग की ज़माने की हवा में क्या क्या 

साँस घोले है रग-ए-जाँ में बलाएँ क्या क्या 

Jazb hai jag ki zamaane ki havaa me.n kyaa kyaa

Saa.ns ghole hai rag-e-jaa.n me.n balaa.e.n kyaa kyaa

 

दिल को क्या फ़िक्र वहाँ आप ही का मौसम है        

जिस्म पर देखिये छाती हैं घटाएँ क्या क्या

Dil ko kyaa fikr vahaa.n aap hi kaa mausam hai

Jism par dekhiye chhaatii hai.n ghataa.e.n kyaa kyaa 

 

वादि-ए-ज़ीस्त को कुहसार-ए-ख़िज़ाँ से देखा  

और गिनता रहा लाती थीं बहारें क्या क्या

Vaadi-e-ziist ko kuhsaar-e-KHizaa.n se dekhaa

Aur gintaa rahaa laatii thii.n bahaare.n kyaa kyaa

 

क्या कहें हाल-ए-ख़िरद अक़्ल से मंतिक़ छूटा 

दिल मगर पेश किये जाय दलीलें क्या क्या

Kyaa kahe.n haal-e-KHirad aql se mantiq chhuutaa

Dil magar pesh kiye jaay daliile.n kyaa kyaa

 

राज़ तो ख़ैर फ़साहत ने छुपा रक्खे थे 

बयाँ करती थीं वो ख़ामोश निगाहें क्या क्या 

Raaz to KHair fasaahat ne chhupaa rakkhe the

Bayaa.n kartii thii.n vo KHaamosh nigaahe.n kyaa kyaa

 

आबो-गिल का ये मकाँ क़ैद किसे होना था 

खड़े करती है मगर रूह फ़सीलें क्या क्या  

Aab-o-gil kaa ye makaa.n qaid kise honaa thaa

KhaDe kartii hai magar ruuh fasiile.n kyaa kyaa

 

नातवाँ से भी दरख़्तों की जड़ें गहरी हैं 

चार सू दश्त हैं धरती पे सँवारें क्या क्या

Naatavaa.n se bhi daraKHto.n ki jade.n gahrii hai.n

Chaar suu dasht hai.n dhartii pe sa.nvaare.n kyaa kyaa

 

धूल उड़ती है बयाबाँ में हैं शक्लें रक़्साँ 

पर्दा-ए-ख़ाक से दिखता है ख़ला में क्या क्या 

Dhuul uDtii hai bayaabaa.n me.n hai.n shakle.n raqsaa.n

Parda-e-KHaak se dikhtaa hai KHalaa me.n kyaa kyaa

 

ख़ुद की तसवीर उतारी है मगर क्या भेजूँ 

अक्स-ए-रू पे खिंची हैं ये लकीरें क्या क्या 

KHud ki tasviir utaarii hai magar kyaa bhejuu.n

Aks-e-ruu pe khi.nchii hai.n ye lakiire.n kyaa kyaa

 

-         Ravi Sinha

----------------------------------------------

रग-ए-जाँ – ख़ून की मुख्य नाड़ी; बलाएँ – विपत्तियाँ; वादि-ए-ज़ीस्त – जीवन की घाटी; कुहसार-ए-ख़िज़ाँ – पतझड़ का पहाड़; ख़िरद – बुद्धि; मंतिक़ – तर्क, गणित; फ़साहत – सरल भाषा जो आसानी से समझ में आये; आबो-गिल – पानी और मिट्टी; फ़सीलें – चारदीवारियाँ; नातवाँ – कमज़ोर; चार सू – चारों तरफ़; दश्त – जंगल; रक़्सां – नाचती हुई; ख़ला – अंतरिक्ष; अक्स-ए-रू – चेहरे का प्रतिबिम्ब 

Rag-e-jaa.n – jugular vein; Balaa.e.n – calamities; Vaadi-e-ziist – valley of life; Kuhsaar-e-KHizaa.n – mount of autumn; Khirad – intellect; Mantiq – logic; Fasaahat – eloquence; Aab-o-gil – water and soil; Fasiile.n – boundaries; Naatavaa.n – weak; Chaar suu – all around; Dasht – forest; Raqsaa.n – dancing; KHalaa – interstellar space; Aks-e-ruu – image of face

Monday, December 14, 2020

अब क्या कोई सुने कि कहो क्या कोई कहे

 अब क्या कोई सुने कि कहो क्या कोई कहे 

बेगानगी का शहर मुझे अजनबी कहे 

Ab kyaa koii sune ki kaho kyaa koii kahe

Begaanagii ka shahr mujhe ajnabii kahe

 

शोरिश क़रार ख़ार के गुल क्या ख़िज़ाँ बहार 

जो ग़र्क़े-ज़िन्दगी है तमाशा वही कहे 

Shorish qaraar KHaar ke gul kyaa KHizaa.n bahaar

Jo Garq-e-zindagii hai tamaashaa vahii kahe

 

क़ुदरत के क़ायदे खुले असरार भी खुले 

इल्मो-ख़िरद से अब तो कहो आदमी कहे

Qudrat ke qaayade khule asraar bhii khule

Ilm-o-KHirad se ab to kaho aadamii kahe   

 

जब होशो-चश्मो-गोश रिफ़ाक़त में साथ हों   

हुस्ने-ख़याल को ही अदब बन्दगी कहे 

Jab hosh-o-chashm-o-gosh rifaaqat me.n saath ho.n

Husn-e-KHayaal ko hi adab bandagii kahe

 

माना सुख़न शरीके-दहर ख़ल्क़ की ज़ुबान    

शायर कभी कभार तो दिल की लगी कहे 

Maanaa suKHan shariik-e-dahar KHalq kii zubaan

Shaayar kabhii kabhaar to dil kii lagii kahe

 

बारिश हुई है उस पे, समन्दर को देखिये 

बिजली गिरी है जिस पे उसे क्या कोई कहे  

Baarish hui hai us pe, samandar ko dekhiye

Bijlii girii hai jis pe use kyaa koii kahe

 

मक़्ता कहे बग़ैर ही शायर चला गया 

अब तुम कहो वो शे'र जिसे  ज़िन्दगी कहे 

Maqtaa kahe baGair hii shaayar chalaa gayaa

Ab tum kaho vo she’r jise zindagii kahe

 

-         Ravi Sinha

-------------------------------------------------------

शोरिश – हंगामा; ख़ार – काँटे; ख़िज़ाँ – पतझड़; ग़र्क़े-ज़िन्दगी – जीवन में निमग्न; असरार – मर्म; इल्मो-ख़िरद – ज्ञान और बुद्धि; चश्म – आँख; गोश – कान; रिफ़ाक़त – साहचर्य; दहर – युग; ख़ल्क़ – लोग; मक़्ता – ग़ज़ल का आख़िरी शे'र 

 Shorish – tumult; KHaar – thorns; KHizaa.n – autumn; Garq-e-zindagii – immersed in life; Asraar – secrets; Ilm-o-KHirad – knowledge and intelligence; Chashm – eye; Gosh – ear; Rifaaqat – companionship; Dahr – era; Maqtaa – last she’r of the Ghazal

Friday, November 27, 2020

ये ख़ामोशी जो बहती है म'आनी के दहाने तक

 ये ख़ामोशी जो बहती है म'आनी के दहाने तक 

के ज़ाहिर कौन होता है तिरी नज़रों में आने तक

Ye KHaamoshii jo bahtii hai ma’aanii ke dahaane tak 

Ke zaahir kaun hotaa hai tirii nazaro.n me.n aane tak

 

कहाँ तक हर्फ़ को अल्फ़ाज़ को मिसरे को मक़सद दूँ 

कोई तो बात ऐसी हो जो ख़ुद पहुँचे ठिकाने तक 

Kahaa.n tak harf ko alfaaz ko misre ko maqsad duu.n

Koii to baat aisii ho jo KHud pahu.nche THikaane tak

 

न कहने की वजह कोई न सुनने की वजह कोई 

तिरी महफ़िल में बैठे हैं कोई क़िस्सा सुनाने तक

Na kahne kii vajah koii na sunne kii vajah koii

Tirii mahfil me.n baiTHe hai.n koii qissaa sunaane tak 

 

ये दिल तड़पा है कुछ यूँ भी कि क्या कोई वजह ढूँढे 

कहाँ ये बर्क़ ठहरी है किसी बादल के छाने तक 

Ye dil taDpaa hai kuchh yuu.n bhii ki kyaa koii vajah DHuu.nDHe

Kahaa.n ye barq THahrii hai kisii baadal ke chhaane tak

 

हक़ीक़त मुन्तज़िर पिन्हाँ कोई देखे तो दुनिया है 

ख़ला इम्काने-आलम है किसी शाहिद के आने तक 

Haqiiqat muntazir pinhaa.n koii dekhe to duniyaa hai

KHalaa imkaan-e-aalam hai kisii shaahid ke aane tak

 

सितारों से भी आगे ख़ैर दुनिया है तो जाओगे 

तख़य्युल क़ैद है लेकिन तिरा क्यूँ इस ज़माने तक 

Sitaaaro.n se bhi aage KHair duniyaa hai to jaaoge

TaKHayyul qaid hai lekin tiraa kyuu.n is zamaane tak

 

हमा-तन-गोश हर कोई के सरगोशी का आलम है 

कोई अफ़वाह पहुँची है अज़ल से इस मुहाने तक

Hamaa-tan-gosh har koii ke sargoshii ka aalam hai

Koii afvaah pahu.nchii hai azal se is muhaane tak 

 

-          Ravi Sinha 

---------------------------------------------------------------------------

दहाने - मुँह; हर्फ़ - अक्षर; अल्फ़ाज़ - शब्दों; मिसरे - वाक्य; बर्क़ - बिजली; मुन्तज़िर - इंतेज़ार में; पिन्हाँ – छुपा हुआ; ख़ला - शून्य, अन्तरिक्ष; इम्काने-आलम - सृष्टि की सम्भावना; शाहिद - साक्षी; तख़य्युल - कल्पना; हमा-तन-गोश - कान लगाये हुए; सरगोशी - काना-फूँसी; अज़ल - सृष्टि का आरम्भ 

 

Dahaane – mouth; Harf – letter; Alfaaz – words; Misre – sentences; Barq – lightening; Muntazir – waiting; Pinhaa.n - hidden; KHalaa – space, nothingness; Imkaan-e-aalam – possibility of the Universe; Shaahid - witness; TaKHayyul – imagination; Hamaa-tan-gosh – all ears; Sargoshii – whisper; Azal – beginning of time

 

Thursday, November 12, 2020

चलती है क़लम जब कभी उनवान से आगे

 चलती है क़लम जब कभी उनवान से आगे

अल्फ़ाज़ की मंज़िल कहीं इरफ़ान से आगे

Chaltii hai qalam jab kabhii unvaan se aage

Alfaaz ki manzil kahii.n irfaan se aage 

 

उम्मीद तो रखिये कि ये वहशत भी थकेगी 

सुनते हैं सुकूँ है कहीं विज्दान से आगे 

Ummiid to rakhiye ki ye vahshat bhi thakegii

Sunte hai.n sukuu.n hai kahii.n vijdaan se aage

 

चाहो तो नये दैर में मूरत भी बिठा लो 

जाना है मगर ख़ल्क़ को भगवान से आगे

Chaaho to naye dair me.n muurat bhi biTHaa lo

Jaanaa hai magar KHalq ko bhagvaan se aage 

 

तारीख़ ने हर बार सज़ा उसको सुनाई 

पहुँचा जो ख़बर ले के वो तूफ़ान से आगे

TaariiKH ne har baar sazaa usko sunaayii

Pahu.nchaa jo KHabar le ke vo tuufaan se aage 

 

दुनिया जो चली थी किसी इन्सान के पीछे 

दुनिया का सफ़र अब उसी इन्सान से आगे 

Duniyaa jo chalii thii kisii insaan ke piichhe

Duniyaa ka safar ab usii insaan se aage

 

रोटी की जगह केक के जुमले पे बग़ावत 

फैले तो कोई बात फिर ऐवान से आगे 

RoTii ki jagah cake ke jumle pe baGaavat

Phaile to koii baat phir aivaan se aage

 

ज़ाहिर में ख़ुदी रक़्स में है बज़्मे-बरहना 

बातिन के सरोकार हैं पहचान से आगे 

Zaahir me.n KHudii raqs me.n hai baz-e-barahnaa

Baatin ke sarokaar hai.n pahchaan se aage

 

अब किसको मसर्रत से ग़रज़ क्यूँ हो तमाशा 

निकले जो हुए हम किसी अरमान से आगे 

Ab kisko masarrat se Garaz kyuu.n ho tamaashaa

Nikle jo hue ham kisii armaan se aage

 

तरतीबे-अनासिर से तसव्वुर की ठनी है 

चलते हैं हक़ीक़त के हर इम्कान से आगे 

Tartiib-e-anaasir se tasavvur ki THanii hai

Chalte hai.n haqiiqat ke har imkaan se aage

 -  Ravi Sinha

 ------------------------------------------------------------

उनवान – शीर्षक; इरफ़ान – विवेक; विज्दान – हर्षोन्माद; दैर – मन्दिर; ख़ल्क़ – लोग; ऐवान – महल; रक़्स – नृत्य; बज़्मे-बरहना – नंगों की सभा; बातिन – अन्तर्मन; मसर्रत – आनन्द; तरतीबे-अनासिर – पंचतत्त्व की संरचना; तसव्वुर – कल्पना; इम्कान – सम्भावना  

 Unvaan – title; irfaan – wisdom; vijdaan – ecstasy; dair – temple; KHalq – people, humanity; aivaan – castle; raqs – dance; bazm-e-barahnaa – assembly of the naked; baatin – inner world; masarrat – happiness; tartiib-e-anaasir – order of the elements; tasavvur – imagination; imkaan – potential

Saturday, October 24, 2020

वो भी आ जाँय चारागर के साथ

 

वो भी आ जाँय चारागर के साथ 

गर दवा हो तो हो असर के साथ

Vo bhi aa jaa.ny chaaragar ke saath

Gar davaa ho to ho asar ke saath 

 

हम तो मर जाँय बस इशारे पर 

ज़हर क्यूँ भेजिये ख़बर के साथ

Ham to mar jaa.ny bas ishaare par

Zahar kyuu.n bhejiye KHabar ke saath 

 

उनका दीदार हो अगर फिर से 

हो ज़बाँ भी हमें नज़र के साथ 

Unka diidaar ho agar phir se

Ho zabaa.n bhii hame.n nazar ke saath

 

चाँद तारे थे और यादें थीं 

एक महफ़िल उठी सहर के साथ 

Chaa.nd tare the aur yaade.n thii.n

Ek mahfil uTHii sahar ke saath

 

क्या तमन्ना थी कौन था मंज़िल

हम तो गुज़रे हैं रहगुज़र के साथ 

Kyaa tamannaa thi kaun thaa manzil

Ham to guzre hai.n rahguzar ke saath

 

ख़्वाब अब काठ में नुमू होंगे 

हम भी उखड़े थे इक शजर के साथ

KHvaab ab kaaTH me.n numuu ho.nge

Ham bhi ukhDe the ik shajar ke saath

 

एक सुक़रात की ज़रूरत थी 

लक़ब मिलने को है ज़हर के साथ

Ek Suqraat kii zaruurat thii

Laqab milne ko hai zahar ke saath

 

अब्र रुख़्सत हुए खिले तारे 

कौन रोता है अब शहर के साथ 

Abr ruKHsat hue khile tare

Kaun rota hai ab shahar ke saath  

 

हर्फ़े-कुन हर्फ़ ही नहीं होता 

हम भी बरपा हुए क़हर के साथ  

Harf-e-kun harf hii nahii.n hotaa

Ham bhi barpaa hue qahar ke saath

 

-          Ravi Sinha

--------------------------------------------------------

चारागर – चिकित्सक; दीदार – दर्शन; सहर – सुबह; रहगुज़र – राह; नुमू – उगना; शजर – पेड़; लक़ब – पदवी; अब्र – बादल; हर्फ़े-कुन – अस्तित्व में लाने वाला शब्द; क़हर – आफ़त

 

Chaaragar – healer; diidaar – to see; sahar – morning; rahguzar – path; numuu – grow, appear; shajar – tree; laqab – title; abr – cloud; harf-e-kun – the word that creates being; qahar – calamity