Search This Blog

Sunday, October 15, 2023

राज़-ए-दुनिया कुछ तो दुनिया को बताये जाइये

राज़-ए-दुनिया कुछ तो दुनिया को बताये जाइये
शोर है बाज़ार में तो क्या है गाये जाइये
Raaz-e-duniyaa kuchh to duniyaa ko bataaye jaa.iye
Shor hai bazaar me.n to kyaa hai gaaye jaa.iye


अजनबी है जिस्म अपना दिल भी ख़ुद-मुख़्तार है

हमसफ़र ऐसे तो फिर रिश्ता निभाये जाइये
Ajnabii hai jism apnaa dil bhi KHud-muKHtaar hai
Hamsafar aise to phir rishtaa nibhaaye jaa.iye


वक़्त की दीवार पर रक़्साँ हैं साये आरज़ी

रक़्स को तो कम से कम दाइम बनाये जाइये
Vaqt kii diivaar par raqsaa.n hai.n saaye aarzii
Raqs ko to kam se kam daa.im banaaye jaa.iye


ख़ाक के पर्दे से निकले जब तो देखे आइना

आगही को ये सलीक़ा भी सिखाये जाइये
KHaak ke parde se nikle jab to dekhe aa.inaa
Aagahii ko ye saliiqaa bhii sikhaaye jaa.iye


कौन मुस्तक़बिल का नक़्शा ढूँढ के लाये हुज़ूर

अह्द-ए-हाज़िर सूरत-ए-माज़ी बिछाये जाइये
Kaun mustaqbil ka naqshaa DHuu.nDH ke laaye huzuur
Ahd-e-haazir suurat-e-maazii bichhaaye jaa.iye


इस ज़माने को इसी रफ़्तार से चलना क़ुबूल

आप ही तारीख़ की सुर'अत बढ़ाये जाइये
Is zamaane ko isii raftaar se chalnaa qubuul
Aap hii taariiKH kii sur’at baDHaaye jaa.iye

 

अब सितारों से ख़बर कोई न पहुँचेगी यहाँ 
फ़ासले ख़ुद फैलते हैं पास आये जाइये 
Ab sitaaro.n se Khabar koii na pahu.nchegii yahaa.n
Faasle KHud phailte hai.n paas aaye jaa.iye

- Ravi Sinha

---------------------------------------------------------

ख़ुद-मुख़्तार – स्वेच्छाचारी; रक़्साँ – नाचता हुआ; आरज़ी – क्षणिक, अस्थायी; दाइम – चिरन्तन; आगही – चेतना; मुस्तक़बिल – भविष्य; अह्द-ए-हाज़िर – वर्त्तमान; सूरत-ए-माज़ी – अतीत की शक्ल में; सुर'अत – तेज़ी

KHud-muKHtaar – autonomous; Raqsaa.n – dancing; Aarzii – transient; Daa.im – eternal; Aagahii – consciousness; Mustaqbil – future; Ahd-e-haazir – present time; Suurat-e-maazii – in the shape of the past; Sur’at – swiftness  

 

Sunday, October 8, 2023

तारीक शब की राख हटाओ तो हम चलें

तारीक शब की राख हटाओ तो हम चलें
कोई उफ़क़ पे आग जलाओ तो हम चलें
Taariik shab ki raakh hataa.o to ham chale.n
Koii ufaq pe aag jalaa.o to ham chale.n

हम पासबान-ए-ख़्वाब-ओ-ख़िरद रात भर जगे
अब तुम सहर में काम पे आओ तो हम चलें
Ham paasbaan-e-KHvaab-o-Khirad raat bhar jage
Ab tum sahar me.n kaam pe aa.o to ham chale.n

कूचे में हाफ़िज़ा के गुज़िश्ता का शोर है
आइन्दगी को ढूँढ के लाओ तो हम चलें
Kuuche me haafizaa ke guzishtaa ka shor hai
Aa.iindagi ko DHuu.nDH ke laa.o to ham chale.n

हम चाँद तो नहीं कि दिखाएँगे दिल के दाग़
आलम को रौशनी में छुपाओ तो हम चलें
Ham chaa.nd to nahii.n ki dikhaaye.nge dil ke daaG
Aalam ko raushnii me.n chhupaa.o to ham chale.n

ख़ुद की हद-ए-निगाह में आने से हम रहे
तुम रौशनी को मोड़ के लाओ तो हम चलें
KHud kii had-e-nigaah me.n aane se ham rahe
Tum raushnii ko moD ke laa.o to ham chale.n

तहज़ीब की, अवाम की, अक़्वाम की कहो
बाज़ार का भी हाल सुनाओ तो हम चलें
Tahziib kii, avaam ki, aqvaam kii kaho
Baazaar kaa bhi haal sunaa.o to ham chale.n

ख़ुद में जड़ें समेट लो उखड़ो ज़मीन से
बाक़ी शजर भी साथ बुलाओ तो हम चलें
KHud me.n jaDe.n sameT lo ukhaDo zamiin se
Baaqii shajar bhi saath bulaa.o to ham chale.n

तारीख़ में शिकस्त हमारी रक़म तो है
जो हौसले शुमार में लाओ तो हम चलें
TaariiKH me.n shikast hamaarii raqam to hai
Jo hausle shumaar me.n laa.o to ham chale.n

- Ravi Sinha
--------------------------------------------------------------------
तारीक – अँधेरा; शब – रात; उफ़क़ – क्षितिज; पासबान – चौकीदार; ख़िरद – बुद्धि; सहर – सुबह; हाफ़िज़ा – स्मृति; गुज़िश्ता – अतीत; आइन्दगी – भविष्यत; आलम – ब्रह्माण्ड; हद-ए-निगाह – दृष्टि-सीमा; अक़्वाम – क़ौमें; शजर – पेड़; तारीख़ – इतिहास; शिकस्त – हार; रक़म – दर्ज; शुमार – गिनती
 
Taariik – dark; Shab – night; Ufaq – horizon; Paasbaan – watchman; KHirad – intellect; Sahar – morning; Haafizaa – memory; Guzishtaa – past; Aa.iindagi – yet to happen, future; Aalam – universe; Had-e-nigaah – limits of visibility; Aqvaam – nations; Shajar – trees; TaariiKH – history; Shikast – defeat; Raqam – accounted; Shumaar – counting