Search This Blog

Tuesday, February 13, 2024

उड़ाये हैं तख़य्युल के परिन्दे आसमानों में

उड़ाये हैं तख़य्युल के परिन्दे आसमानों में 
लगी है आग धरती पर हक़ीक़त के ठिकानों में 
UDaaye hai.n taKHayyul ke parinde aasmaano.n me.n
Lagii hai aag dhartii par haqiiqat ke THikaano.n me.n


हर इक बातिन में ख़ल्वत है ये उकताई हुई रूहें 
के शब भर क़हक़हे गूँजे हैं इन ख़ाली मकानों में 
Har ik baatin me.n KHalvat hai ye uktaa.ii hu.ii ruuhe.n
Ke shab bhar qahqahe guu.nje hai.n in KHaalii makaano.n me.n

 

जमा पूँजी यही अपनी कि रिश्ते भी हैं यादें भी 
हुए हैं ख़र्च गरचे हम बही खाते के ख़ानों में 
Jamaa puu.njii yahii apnii ki rishte bhii hai.n yaade.n bhii
Hue hai.n KHarch garche ham bahii khaate ke KHaano.n me.n

 

अनासिर में म'आनी है तो क़ुदरत में हैं मन्सूबे 
कभी लफ़्ज़ों से भी तहरीक दुनिया भर के शानों में 
Anaasir me.n ma’aanii hai to qudrat me.n hai.n mansuube
Kabhii lafzo.n se bhii tahriik duniyaa bhar ke shaano.n me.n

 

ये मग़रिब क्या ये मशरिक़ क्या ये तहज़ीब-ओ-सक़ाफ़त क्या 
अगर अज़्मत तलाशेंगे तो बस अपने घरानों में 
Ye maGrib kyaa ye mashriq kyaa ye tahziib-o-saqaafat kyaa
Agar azmat talaashe.nge to bas apne gharaano.n me.n

 

कहीं माज़ी है सरमाया कहीं आमद है मुस्तक़बिल 
चलेंगे कौन से सिक्के सियासत की दुकानों में
Kahii.n maazii hai sarmaayaa kahii.n aamad hai mustaqbil
Chale.nge kaun se sikke siyaasat kii dukaano.n me.n

 

ख़ला में आज तक सिहरन बला-ए-आसमानी की 
ख़ुदा की उम्र बीतेगी वज़ाहत के बहानों में 
KHalaa me.n aaj tak sihran balaa-e-aasmaanii kii
KHudaa kii umr biitegii vazaahat ke bahaano.n me.n

- Ravi Sinha

-------------------------------------------------------------------

तख़य्युल – कल्पना, विचार; बातिन – अन्तर्मन; ख़ल्वत – अकेलापन; अनासिर – तत्व, पंचभूत; तहरीक – गति देना; शानों – कन्धों; मग़रिब – पश्चिम; मशरिक़ – पूरब; तहज़ीब-ओ-सक़ाफ़त – सभ्यता-संस्कृति; अज़्मत – गौरव; माज़ी – अतीत; सरमाया – पूँजी; आमद – आय; मुस्तक़बिल – भविष्य; ; ख़ला – शून्य; बला-ए-आसमानी – दैवी प्रकोप;  वज़ाहत – कारण बताना

TaKHayyul – imagination; Baatin – inner mind; KHalvat – solitude; Anaasir – elements; Tahriik – to impart motion; Shaano.n – shoulders; MaGrib – the west; Mashriq – the east; Tahziib-o-saqaafat – civilization and culture; Azmat – glory; Maazii – past; Sarmaayaa – capital; Aamad – income; Mustaqbil – future; KHalaa – vacuum, interstellar space; Balaa-e-aasmaanii – natural calamity; Vazaahat – explanation  

 

Friday, February 2, 2024

फिर मिरी बात तिरी बज़्म में चलने को है

फिर मिरी बात तिरी बज़्म में चलने को है 
एक पौधा मिरी मिट्टी से निकलने को है 
Phir mirii baat tirii bazm me.n chalne ko hai
Ek paudhaa mirii miTTii se nikalne ko hai

 

सुर्ख़ सूरज का लहू आज समन्दर पी ले
उम्र की शाम मिरा जाम भी ढलने को है 
SurKH suuraj ka lahuu aaj samandar pii le
Umr kii shaam miraa jaam bhi DHalne ko hai

 

आ तो पहुँचा हूँ हक़ीक़त से म'आनी की तरफ़   
दस्त-ए-क़ुदरत से मगर वक़्त फिसलने को है 
Aa to pahu.nchaa hu.n haqiiqat se ma’aanii ki taraf
Dast-e-qudrat se magar vaqt phisalne ko hai

 

रात बाक़ी है अभी सुब्ह है कुछ दूर मगर 
वक़्त कहता है कि तारीख़ बदलने को है
Raat baaqii hai abhi sub.h hai kuchh duur magar
Vaqt kahtaa hai ki taariiKH badalne ko hai 

 

शब के अफ़्कार नये और पुराने गुज़रे 
सुब्ह अरमान कोई फिर से मचलने को है
Shab ke afkaar naye aur puraane guzare
Sub.h armaan koii phir se machalne ko hai

- Ravi Sinha 

------------------------------------------------------

बज़्म – महफ़िल; दस्त-ए-क़ुदरत – प्रकृति के हाथ; शब – रात; अफ़्कार – चिन्ताएँ  

Bazm – assembly; Dast-e-qudrat – Nature’s hand; Shab – night; Afkaar – worries, thoughts