Search This Blog

Monday, December 14, 2020

अब क्या कोई सुने कि कहो क्या कोई कहे

 अब क्या कोई सुने कि कहो क्या कोई कहे 

बेगानगी का शहर मुझे अजनबी कहे 

Ab kyaa koii sune ki kaho kyaa koii kahe

Begaanagii ka shahr mujhe ajnabii kahe

 

शोरिश क़रार ख़ार के गुल क्या ख़िज़ाँ बहार 

जो ग़र्क़े-ज़िन्दगी है तमाशा वही कहे 

Shorish qaraar KHaar ke gul kyaa KHizaa.n bahaar

Jo Garq-e-zindagii hai tamaashaa vahii kahe

 

क़ुदरत के क़ायदे खुले असरार भी खुले 

इल्मो-ख़िरद से अब तो कहो आदमी कहे

Qudrat ke qaayade khule asraar bhii khule

Ilm-o-KHirad se ab to kaho aadamii kahe   

 

जब होशो-चश्मो-गोश रिफ़ाक़त में साथ हों   

हुस्ने-ख़याल को ही अदब बन्दगी कहे 

Jab hosh-o-chashm-o-gosh rifaaqat me.n saath ho.n

Husn-e-KHayaal ko hi adab bandagii kahe

 

माना सुख़न शरीके-दहर ख़ल्क़ की ज़ुबान    

शायर कभी कभार तो दिल की लगी कहे 

Maanaa suKHan shariik-e-dahar KHalq kii zubaan

Shaayar kabhii kabhaar to dil kii lagii kahe

 

बारिश हुई है उस पे, समन्दर को देखिये 

बिजली गिरी है जिस पे उसे क्या कोई कहे  

Baarish hui hai us pe, samandar ko dekhiye

Bijlii girii hai jis pe use kyaa koii kahe

 

मक़्ता कहे बग़ैर ही शायर चला गया 

अब तुम कहो वो शे'र जिसे  ज़िन्दगी कहे 

Maqtaa kahe baGair hii shaayar chalaa gayaa

Ab tum kaho vo she’r jise zindagii kahe

 

-         Ravi Sinha

-------------------------------------------------------

शोरिश – हंगामा; ख़ार – काँटे; ख़िज़ाँ – पतझड़; ग़र्क़े-ज़िन्दगी – जीवन में निमग्न; असरार – मर्म; इल्मो-ख़िरद – ज्ञान और बुद्धि; चश्म – आँख; गोश – कान; रिफ़ाक़त – साहचर्य; दहर – युग; ख़ल्क़ – लोग; मक़्ता – ग़ज़ल का आख़िरी शे'र 

 Shorish – tumult; KHaar – thorns; KHizaa.n – autumn; Garq-e-zindagii – immersed in life; Asraar – secrets; Ilm-o-KHirad – knowledge and intelligence; Chashm – eye; Gosh – ear; Rifaaqat – companionship; Dahr – era; Maqtaa – last she’r of the Ghazal

No comments:

Post a Comment